Zimowy Janošik – Spacer Murgrabieho 50+

Aby bežci počas zimy nevyšli príliš z cviku, pripomenuli si čaro pretekovej atmósfery a sprobuvali, ako sa na nich začína prejavovať zimná príprava, organizujú sa preteky prakticky celý rok. 19. januára sa jedného takéhoto zimného “preskúšania” zúčastnila Martina Bellušová. V poľskej Niedzici sa konala veľkolepá bežecká akcia, ktorú tvorilo hneď 5 rôznych trás, aby sa mohlo zapojiť čo najviac bežcov, ktorým je už v zime akosi pridlho. Na výber bolo 10km, 20km, 30km, 40km alebo 50km. Kvôli bezpečnosti a štedrej nádielke snehu bola však 40km a 50km trasa o čosi skrátená.
Spacer murgrabiego, najdlhšia trasa, začínala štart ako prvá. O šiestej ráno boli bežci v Niedzici naložení do autobusov a prevezení na miesto štartu, ktoré bolo v Ždiari, pri stredisku Bachledka ski & sun. Kto vo vykúrenom autobuse podriemkaval bol razom prebraný -18 stupňovým budíčkom. O pol ôsmej ráno sa v tomto mrazivom, ale azúrovom dni rozbehlo 300 štartujúcich smerom ku chodníku v korunách stromov, ktorý bol špeciálne pre túto akciu otvorený takto skoro ráno len pre pretekárov. Hneď na úvod sa teda vďaka krásnemu výhľadu mohli bežci dostať hneď do dobrej nálady a na zimu sa razom zabudlo. Po zbehnutí z chodníka už bežci pokračovali po zemi. Či skôr po snehu. Stredisko Bachledka ústretovo upravila prvé kilometre trasy, čiže beh začínal po “manchestri”, kde sa bežci borili “len” do polovice topánok. Jednoznačnú výhodu mali ľahšie jedince. Po úvodných a zároveň posledných kilometroch so suchými nohami už trasa pokračovala po trasách s rôznou výškou snehovej vrstvy, kde si bežci okrem bežeckej techniky mali možnosť cibriť aj balančné a koordinačné schopnosti. Kopce striedali zbehy, lúky sa striedali s lesmi a kde sa dalo dostať autom, tam bola pre bežcov pripravená aj štedrá občerstvovacia stanica. Z tej tretej, ktorá bola v obci, sa vybiehalo na kopec, na ktorého konci bol výhľad na priehradu v Niedzici – cieľ bol už nadohľad. No ešte nie blízko. Zbehom do obce a tam na asfaltovej ceste začínali mať nohy konečne pocit pevnej pôdy pod nohami a na záver preteku sa konečne dalo dobre bežať. Na pretekoch to zvykne byť opačne. Posledný úsek bol výbeh na priehradný múr a na jeho konci schody. Našťastie nadol. Dole záverečná rovinka priamo do haly vodnej elektrárne, kde každého pretekára vrelo víta organizátor pretekov. Veľmi milé gesto. Po tom mrazivom dni ihneď zahrialo… Martina Bellušová dobehla s časom 5:40 ako piata žena a v kategórii senior sa umiestnila na prvom mieste.
„Úžasné počasie, priala by som organizátorom, aby im také vyšlo každý rok, pretože výhľady boli krásne a o tom výhľade z chodníka v korunách stromov ani nehovoriac. Bežalo sa mi dobre, i keď to bolo náročné na členky, ktoré človeku v tom snehu vykrúcalo do všetkých strán. Ale berme to tak, že aj toto zaceľuje 😉 A veľmi ma zahrialo pri srdci, že organizátor vítal každého pretekára v cieli a rátajúc, že tam boli stovky bežcov zo všetkých trás, tak bol fakt vytrvalý. A stále dobre naladený. Človek potom vidí a cíti, že to robí naozaj pre bežcov. A ten cieľ v hale  elektrární bol pre mňa trochu šok. Bežíte už nadoraz, a všetci vám kričia, že už ste skoro v cieli, ale vy ten cieľ nevidíte, iba to, že bežci pred vami sa kamsi strácajú a to oni vbiehajú priamo do prísne stráženého objektu vodnej elektrárne :)“ takto zhodnotila preteky Martina Bellušová

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Fill out this field
Fill out this field
Prosím uveďte správnu/funkčnú e-mailovú adresu.

Menu